K PÍSANIU pre verejnosť ma motivovali skúsenosti z hospicu aj domova seniorov kde som pôsobila ako sociálna terapeutka.
V roku 2018 bolo vydané celkom úspešné útle dielko s názvom Za dverami liečebne. V novej knihe voľne nadväzujem na jej prvý diel, ktorý je doplnený o postrehy a úvahy z rozhovorov a zážitkov pacientov. Krátke príbehy z prostredia, odkiaľ nie je vždy návratu, môžu viesť k zamysleniu nás všetkých.
…Tak málo stačí, aby sa človek smial,
tak málo stačí, aby dobré prial,
tak málo stačí, aby s umom zlé odohnal.
Tak málo stačí, aby sa zobúdzal šťastný,
tak málo stačí, aby bol druhým radný,
tak málo stačí, aby nebol v duchu hladný.
Tak málo stačí, aby človek žil,
tak málo stačí, aby v sebe „nebo“ pochopil.
Tak málo…
