V týchto hlboko osobných memoároch sa Hadley Vlahosová, vášnivá obhajkyňa terminálnej starostlivosti, chce s nami podeliť o dojímavé príbehy z posledných momentov života jej pacientov, príbehy o radosti, múdrosti a vykúpení.
Hovoriť o smrti a umieraní sa v slušnej spoločnosti pokladá za tabu, dokonca aj v oblasti zdravotníctva. Naše predstavy o umieraní sú nanajvýš nejasné. Budú nám pred očami prebleskovať scény zo života? Ovládne naše spomienky ľútosť? Objaví sa na konci tunela jasné svetlo? Pre väčšinu ľudí bude umieranie skôr pomalý proces, ktorý môže uľahčiť príprava, dobrá nálada a trocha viery. O zmenu postojov k paliatívnej starostlivosti sa usiluje hospicová sestra Hadley Vlahosová, ktorá v knihe dokazuje, že starostlivosť na konci života nás môže veľa naučiť nielen o tom, ako zomierame, ale aj o tom, ako treba žiť.
V knihe Na rozhraní autorka rozpráva o najhlbších zážitkoch s ľuďmi, o ktorých sa starala – so ženou, ktorá nikdy nepochybovala o svojej viere, až kým sa nedostala na prah smrti, o staršom mužovi, ktorému sa zjavila jeho mŕtva dcéra, až po mladú pacientku, ľutujúcu, že strávila veľkú časť svojho krátkeho života v obavách, čo si o nej myslia iní – pričom sa s ňou podelila s vlastným fascinujúcim príbehom.
Tieto dojímavé memoáre, napísané s hlbokým pochopením, pokorou a rešpektom, ukazujú, že starostlivosť o druhých nám môže zmeniť život. Zároveň poskytuje múdrosť a útechu ľuďom, čo sa vyrovnávajú so stratou, a ponúka im inšpiráciu, ako žiť ďalej.
