Keď som bola druháčka a v škole sme písali diktát, na jeho konci som zabudla dať bodku. Za túto jednu chybu som dostala jeden úder paličkou na dlaň. Odvtedy si pamätám, že veta sa má uzavrieť bodkou. Aj keď vety v ľudských životoch sa neraz končia otáznikom, niekedy výkričníkom alebo bodkami troma...
Tridsaťpäť rokov píšem skutočné príbehy, básne či rozprávky. Odkladám si postrehy z pozorovaní zjavného aj neviditeľného, hľadania i nachádzania, z kríz a východísk, zo samoty či vzťahov. Robím si zápisky z bežných dní i hlbšieho vnútorného sveta, z ciest v realite aj na krídlach motýlích snov.
Príbehy na mojom strome života kvitnú a tie opelené inšpiráciou a poznaním rastú do plodov. Redaktor Čas všetko preverí a vyberá šťavnaté zrelé jabĺčka. Dnes držíte v rukách moju prvú úrodu.
Dávam poslednú bodku v knižke. Posielam ju do sveta. Možno v nej objavíte niečo pre seba.
#osobný rozvoj, #zmysel života, #motivácia, #skutočný príbeh, #poézia
