Eva Krížiková (1934 – 2020) patrí bezpochyby k najvýraznejším zjavom slovenského herectva s širokým záberom, od divadla, cez film, rozhlas i televízie a jej najrôznejšie zábavné formáty. Už na začiatku kariéry na seba poukázala ako na interpretku s ojedinelým komediálnym talentom, a tak sa spočiatku stala predovšetkým predstaviteľkou excentrických malomestských kokiet či temperamentných vidiečaniek. Postupom rokov v nej režiséri na scéne, pred kamerou aj za mikrofónom objavili aj výnimočnú predstaviteľku výsostne dramatických osudov a Krížiková sa prirodzene prehrala od rolí ľudovej živelnosti k veľkým tragickým úlohám klasického repertoáru, ale aj k postavám z pôvodnej drámy herečkou modelovanými cez autentický výraz ženy súčasníčky. Na pozadí umeleckej kariéry Evy Krížikovej tak možno mapovať vývoj aj emancipáciu slovenského divadla, filmu, televízie i rozhlasu od úvodu päťdesiatych rokov minulého storočia až po prvé desaťročie nového milénia. Kolektívna monografia autorov Karola Mišovica, Renáty Lokšovej a Jany Dudkovej približuje jednak špecifiká Krížikovej hereckej osobnosti a osobitosti, ale zároveň cez jej kariéru podáva plastické svedectvo o genéze slovenského dramatického umenia.
