V knihe Ľubošova finta sú väčšinou príbehy z rozhlasovej Pálenice Borisa Filana. Teší ma, že mi v rozhlase celé roky poskytujú taký priestor. Keby som mal sám seba namaľovať, bol by to obraz stromu. Na jeho konáre by sadali vtáci neskutočných príhod a voňavých kníh. Celý život pozorujem, prežívam a čítam neuveriteľné vecí, ale tú naozajstnú radosť z nich cítim, až keď o nich niekomu porozprávam. Môže vám to potvrdiť práve Ľuboš, môj najdávnejší kamarát a sused. Ako chalan som k nim do bytu vbehol aspoň desaťkrát za deň. A hneď od dverí som zo seba sypal, čo úžasné som v ten deň videl, čítal a počul. Napríklad, čo povedala nášmu kuričovi jeho manželka, keď jej priniesol k MDŽ snežienky. Sú situácie, myšlienky a obrazy, ktoré ma oslnia ako stowatová žiarovka za slnečného dňa.
