Niekedy MILOVAŤ znamená OPUSTIŤ...
Mária, mladá vysokoškolská učiteľka, žijúca v „prednovembrovom“ Československu, nachádza v osobe sochára Viktora žiadané šťastie a jej život sa obracia naruby. Ich nádejná spoločná púť je však čoskoro vo vzťahu k spoločnosti neúnosná a tento stav riešia odchodom z republiky. Pre oboch je to šanca zachovať si rovnú chrbticu v spoločenskom postavení, pre Máriu aj skutočný začiatok v súkromí s mužom jej snov. V novom prostredí napokon prežívajú najkritickejšie obdobie života. A keď sa vnútorné a vonkajšie konflikty medzi Máriou a Viktorom, ale aj so spoločnosťou, najbližším okolím a konflikty v nej samej vyhrotia, musí definitívne uzavrieť jednu epochu svojho života a v mnohom začať odznova.
Zažívala som tetovanie duše. Tak, ako neznámy tvorca v dobe bronzovej zanechal na svojej Venuši otlačok palca namiesto podpisu, rovnako vo mne zanechalo naše milovanie navždy otlačok Viktorovej lásky. Bola to láska opätovaná, ktorá sa rozozvučala v mojich dvadsiatich siedmych rokoch ako struny lýry. Predsa mi bola súdená. Ovládol ma hlboký pocit šťastia. Už som nežila iba z predstáv a snov. Tešila som sa na zajtrajšok.
