V živote to tak chodí, je to riadny kúzelník, ukáže vám ilúziu, ktorej uveríte, a zrazu je tá ilúzia mávnutím čarovného prútika preč. Otočí vám svet hore nohami, zlomí vo vás každú jednu bunku, zoberie vám dych a zasadí vám ranu, ktorou vás knokautuje. A zvlášť vtedy, keď vám zoberie osobu, ktorej prítomnosť vo vašom svete bola jeho neoddeliteľnou súčasťou.
Nemali by sme brať ako samozrejmosť to, že niekto v našom živote je, ani to, že tu vôbec sme my. Život je totiž až desivo krehký, stačí pár sekúnd a rozbije sa na tisíce črepín a vy sa ocitnete na druhom brehu. Čo platí teraz, v sekunde sa zmení a život, ktorý práve žijete, zrazu nie je. Nie sme samozrejmosťou tohto sveta, nedefinujú nás bohatstvo, krása ani inteligencia, ale krehkosť nášho bytia.
