Knihou básní a slamových textov Praha (2024) sa Tomáš Straka (1990) vracia k českej, ale stále tiež československej metropole, ktorá mala a má v živote autora osobitné miesto, či už ide o záchranu života vo Fakultnej nemocnici v Motole v detskom veku, alebo ďalšie kultúrne, umelecké aj politické iniciácie, ktoré z autora urobili toho, kým je dnes – básnika, slamera, aktivistu, provokatéra, ale tiež rojka, ktorý sa pýta, či je to naozaj málo túžiť po obyčajnom ľudskom šťastí. Strakov literárny prejav je drsný, dotváraný na živej slamerskej scéne, ktorá neodpúšťa falošné tóny, a azda aj preto je ťah v Strakových textoch taký priamy a expresívny. Ak by sa malo nájsť jediné slovo, ktoré by básne a slamy spájalo, bolo by to slovo rozhorčenie. Druhou stranou tejto rozpálenej mince v dlani je túžba po harmónii a tolerancii, nie však naivne alebo v akomsi vákuu, ale tu a teraz a pre všetkých, lebo svet je len jeden a všetci sme v ňom navzájom nerozlučne spojení.
