Publikácia sa venuje komplexnému skúmaniu barokového erbovníka z fondov Slovenskej národnej knižnice v Martine. Ide o ojedinelý historický prameň, značne presahujúci sféru samotnej heraldiky. Erbovník pochádza z rokov 1710 – 1712 a súvisí so vznikom Loretánskej kaplnky bratislavského františkánskeho konventu. Jej výstavba bola financovaná palatínom Pavlom Esterházym s podporou takmer siedmich desiatok mecénov, ktorých rodové erby sa v ňom nachádzajú. Skupina je veľmi pestrá, nachádzame v nej najbohatších uhorských magnátov, ale aj drobnú šľachtu. Napriek týmto rozdielom medzi nimi postupne vznikli viaceré typy väzieb, ktoré práca rovnako skúma. Donátorov predstavuje pomocou abecedne usporiadaných hesiel. Vo viacerých prípadoch to je prvá ucelenejšia správa o ich rodoch. Okrem erbov, genealogických súvislostí a profesionálnych kariér práca zachytáva aj ich sociálne postavenie, náboženské a ďalšie donátorské aktivity. Na vznik skupiny donátorov mali dokázateľne vplyv najmä väzby zo školského, hospodárskeho a pracovného prostredia a ich príbuzenské vzťahy. Ďalšie vzájomné väzby boli definované zhodným geografickým priestorom ich pôsobenia, či duchovnou dráhou. Osobitnou podskupinou boli bývalí kuruci, ktorí sa po amnestii panovníka snažili o návrat medzi uhorské mocenské elity. Pre jednotlivých mecénov mal ich dar rôzny význam. Pre veľkorysých mecénov ako Pavol Esterházy či KristiánAugust Saský išlo o pevnú súčasť ich životov, pre iných je to často jediná známa donátorská aktivita. Je zrejmé, že takéto donátorské aktivity, hoci aj s malým finančným príspevkom, dokázali aspoň čiastočne prelomiť aj veľké sociálne rozdiely.
