Ivan Dérer patril k popredným slovenským čechoslovakistom a do konca svojho života sa hlásil k politickému dedičstvu Tomáša G. Masaryka. Do spoločenského a politického života sa zapojil už pred prvou svetovou vojnou. Stal sa signatárom Martinskej deklarácie a v medzivojnovom období zastával v československej vláde viaceré ministerské posty. Po rozpade druhej Česko-Slovenskej republiky žil v Prahe. V auguste 1944 bol zatknutý a väznený na Pankráci a v Terezíne. Po druhej svetovej vojne pôsobil do nástupu komunistického mocenského monopolu vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu. V rokoch 1954 – 1955 bol väznený komunistickým režimom. Publikácia analyzuje nielen Dérerovu životnú a politickú dráhu, ale venuje pozornosť i jeho názorom a dobovým svedectvám poskytujúcim inšpiráciu k tomu, aby sme si spolu s ním pripomenuli niektoré politické osobnosti a dôležité udalosti našich dejín.
