Druhé vydanie Básnickej transcendencie Milana Hamadu prichádza v čase, keď sa mnohé otázky po zmysle slova, po pravde jazyka a po role umenia v živote človeka znovu a naliehavo vynárajú. Básnická transcendencia vyšla pôvodne v roku 1969 a zahŕňa texty z rokov 1965 – 1968. Vo svojom druhom vydaní prináša okrem pôvodných textov aj päť ďalších esejí, ktoré neskôr vyšli v knihe Sizyfovský údel (1994). Tieto eseje nie sú len záznamom jednej fázy slovenského myslenia o literatúre, ale stále živým dialógom s tým, čo v nás zostáva básnické. Transcendencia je tu chápaná ako schopnosť literatúry presahovať vlastný jazyk, tvar či techniku a dotýkať sa človeka v jeho celistvosti. Hamada sám chápal svoje poslanie a vôbec poslanie jemu podobných ľudí ako sizyfovský údel. Je potrebné neustále sa snažiť o dobro a humanitu, aj keď sa nám opakovane nedarí ich vo svete presadiť.
