Román o osamelosti, ženskom priateľstve a svete bez mužov.
Bezmenné dievča strávi celý život s ďalšími tridsiatimi deviatimi ženami v podzemnom väzení. Pod neustálym dohľadom ozbrojených strážcov, ktorí s nimi nikdy neprehovoria, väzenkyne nevedia, ako sa tam dostali, nemajú potuchy o plynutí času a len matne si spomínajú na svoj predchádzajúci život. Hlavná hrdinka nevie, čím si vyslúžila svoj osud ani ako vyzerá svet vonku – predstavuje si ho len podľa rozprávania spoluväzenkýň. Jedného dňa sa ozve poplach, dozorcovia zmiznú a ona musí znovu objaviť samu seba, ohromená slobodou plnou neistoty a nebezpečenstva. Čo je však sloboda a ako vznikol tento dystopický svet? Bol opustený? Zničený vírusom? Alebo ho niekto napadol?
Z francúzskeho originálu Moi qui n’ai jamais connu les hommes (Éditions Stock, Paríž 1995) preložila Veronika Majerová.
