Štokholm v novembri, arktické mesto. Na Balkáne je vojna. Žena intelektuálka, prežíva pád. Jej muž miluje okrem nej aj inú ženu. Miluje ich obe. Tým to prestáva byť klasický trojuholník. Niekto musí niečo urobiť. Muž to neurobí, úporne miluje jednu i druhú. Rozťať to musí jedna zo žien. Ktorá?
Napokon to urobí ona. Skončí ten bolestný, zraňujúci vzťah. A tu sa vynára, či znovu vynára, ďalší muž. Práve v pravú chvíľu. Ten muž prichádza z vojnou zmietanej Juhoslávie.
Zatiaľ to znie takmer banálne ako sladký príbeh vo väzbe so zlatými písmenami. Ale všetko je inak. Protikladom slova plytký je hlboký a slova banálny je nevšedný. Taký je aj tento príbeh tejto ženy. A nevšedná je i forma, ktorou nám ho autorka rozpráva. Veď ako nazvať útvar, ktorý zväzujú dosky tejto knihy? Tých sto dní poznámok, akýsi denník zo súčasnosti, z minulosti i z budúcnosti, majstrovsky spletený v textový vrkoč.
Agneta Pleijelová nie je nováčik. Má za sebou viacero románových fresiek a už dávnejšie sa o nej hovorí ako o jednej z hviezd prvej veľkosti švédskeho literárneho neba.
Knihu vysoko hodnotila tak švédska kritika, ako i čitatelia, a to nielen vo Švédsku. Slovenský preklad sa totiž zaraďuje do početného radu prekladov v mnohých jazykoch. Vyšlo v edícii Ženský prstoklad
