Jób je kontroverzný básnik. Jeho verš znie moderne, je trúfalý. Ruší tabu, ktoré zostalo tabu až do dnešných dní. Všetko sme odtabuizovali, a predsa nám jedno tabu zostalo: Nepatrí sa, aby človek verejne hovoril o svojej túžbe po smrti. Viete si predstaviť, že by sa nejaký politik či iná celebrita v televíznej šou priznali: Milí diváci, asi vás to prekvapí, no musím sa priznať, že ma už nebaví úspech ani sex, ani futbal, ani lyžovanie, ani opera. Život za veľa nestojí. Túžim po tom, aby som vôbec nebol.
Áno, Jóba je treba bezodkladne zneškodniť, zraziť ho k zemi, umlčať. Lenže ako? Cófar sa inštinktívne rozkročí, siahne k opasku, kam zvyknú v podobných situáciách siahať mnohí zbožní pištoľníci. Vyťahuje kolt a mieri. Mieri priamo na Jóbovo srdce. Zbraň, ktorou zaútočil, je zo všetkých zbraní sveta tá najsilnejšia – Cófarovou zbraňou je totiž samotný “Boh”.
