Vždy som si myslel, že to, čo som čítal
kedysi dávno v starých knihách
o Afrike, už dávno neexistuje – prírodné
kmene, húfy zvierat na nedozerných
pláňach, tradície divokých
kmeňov, dunivé zvuky bubnov, nahé
telá tancujúcich domorodcov, ich oštepy,
slamené domy, krvavé zvyky…
Našťastie som tomu celkom neuveril.
Hľadal som. Hľadal som dlho… Po tom, čo som prešiel veľkú časť
Východnej Afriky, som zamieril na západ a do ťažko prístupného
stredu Čierneho kontinentu.
„Bum ! Bum ! Bum !“ – neustále tlčú bubny nespútaných kmeňov.
