Najmä prečítanými knihami podnietená fantázia vzrastom šťúpleho tretiaka Dávida je taká rozkrídlená, že pomocou nej k nemu prilietajú vtáky a on sám sa dokáže vznášať nad krajinou a rodným mestečkom, a najmä, že objavená opustená záhrada sa pomocou nej zmení na ostrov námorného kapitána Hašašara, s ktorým prežíva Dávid najkrajšie a najdramatickejšie dobrodružstvá. A navyše mu pomáha žiť v rodine bez radosti a lásky. Ale zároveň mu prináša i trápenie, pretože jeho matka pokladá jeho rojčenie za zabíjanie času, ba za klamstvá, a trestá ho zlým slovom i bitkou. A tou nešetrí ani jeho otec a tou sa mu ustavične vyhráža najsilnejší chlapec najmajetnejších rodičov z triedy. Dávid je frustrovaný z toho, že je malý a slabý a z Vuka má strach. Z jeho zloby, donášačstva, sily - čomu sa dnes hovorí šikana.
Odvážim sa povedať, že Ostrov kapitána Hašašara je neobyčajne citlivá -psychodráma- pre deti s jemne prepracovanými charaktermi: Dávida, jeho kamarátov i dospelých protagonistov príbehu. Príhody detí sú živé, majú spád, dynamickosť a sú jemne okorenené blažkovským humorom.
Ostrov kapitána Hašašara po prvý raz stihol vyjsť roku l969, vzápätí sa Blažková stala nepriateľkou socialistickej vlasti a prestala u nás existovať, pretože odišla do Kanady. Nedávno mi napísala, že Hašašar je jej milované, ale akoby odstrčené dieťa, preto uvítala správu, že vyšla. Ponúkame ju všetkým citlivým dievčatám a chlapcom.
