Karvašove poviedky (novely, etudy?) sú ako zrkadlo, ktoré odráža dobu súčasnú i dobu nedávno minulú. Pozeraním sa do tohoto zrkadla sa Karvaš vysporadúva s uplynulými časmi, s rokmi pred i po hodine H.
Teda s tými, keď mohol publikovať, i s tými dvadsiatimi, keď on, -narkoman tvorenia-, nemohol uverejniť ani riadok a jeho hry stiahli z repertoáru divadiel.
