Poviedky svetoznámej kanadskej autorky sú o ženách aj o mužoch, o láske aj nenávisti, ale predovšetkým o tes¬nom susedstve dobra so zlom. V titulnom príbehu Láska dobrej ženy objavia chlapci z malého mesta mŕtvolu muža a prežitá hrôza ich navždy poznačí. Ešte väčší šok však čaká na ženu, ktorá si uvedomí, kto nebohého zabil. Cíti povinnosť konať správne a plánuje, ako dostane vraha do rúk spravodlivosti. Ale keď uskutoční to, čo zamýšľa, bude sa ešte môcť nazývať dobrou?
Alice Munroová sa narodila v roku 1931 vo Winghame v kanadskej provincii Ontario. Začala písať ako tínedžerka, prvú zbierku poviedok (Tanec šťastných tieňov) však vydala až na prahu štyridsiatky. Je považovaná za jednu z najlepších súčasných poviedkariek a kritika ju často prirovnáva k A. P. Čechovovi. Za svoje dielo dostala viacero prestížnych ocenení, Švédska akadémia jej v roku 2013 udelila Nobelovu cenu za literatúru. Je prvou osobnosťou kanadskej literatúry, ktorá získala toto významné ocenenie.
Boj o autentickosť sa najvýraznejšie odohráva v oblasti sexu. Spoločnosť u Munroovej – ako väčšina spoločností, kde je v záležitostiach sexuality normou mlčanie a tajnostkárstvo – má silný erotický náboj a tento náboj sa ako neónová žiara vinie okolo každej postavy, osvetľuje krajiny, miestnosti i predmety.
Margaret Atwoodová
Alice Munroová dokáže svoje postavy presúvať v čase tak ako nijaký iný spisovateľ. Neuvedomujete si, že čas plynie, len že už uplynul. V tomto zmysle čitateľ pripomína jej postavy, ktoré tiež zisťujú, že čas uplynul a im sa zmenil život, hoci celkom nechápu ako, kedy a prečo. Táto vzácna schopnosť vysvetľuje, prečo sú jej poviedky také obsažné a pôsobivé ako u iných spisovateľov romány.
Julian Barnes
Píše s takou precíznosťou, až to vyráža dych.
Charles McGrath, New York Times
