Ústrednou témou Zlej hodiny je násilie vytvárajúce zadúšajúcu atmosféru strachu a neistoty v kolumbijskom mestečku na karibskom pobreží. Bezohľadným vykonávateľom zvrchovanej vlády je miestny starosta, typ prešibaného a prospechárskeho kreola, jedného z nespočetných latinskoamerických vidieckych diktátorov, ktorí sa opierajú o tichý súhlas latifundistov a priekopníkov. Apely miestneho farára na dodržiavanie mravných princípov vyznievajú formálne. Popri holičovi, zubárovi a zákerne zavraždenom pesničkárovi, ktorí majú odvahu kritizovať prehmaty, hlavnou zbraňou anonymných odporcov totalitného režimu sú hanopisy, čo tajne vylepujú na mestské brány.
Namiesto magických a fantastických prvkov, charakteristických pre rozprávačské postupy v jeho vrcholných dielach, v Zlej hodine Márquez pôsobivo uplatnil absurditu, čierny humor a sarkazmus, pričom čerpal z bohatstva ľudovej slovesnosti v multietnickom rodnom regióne pri ústí rieky Magdaleny.
