Elizabeth Gilbertová sa na konci svojho úspešného románu Jedz, modli sa a miluj zaľúbila do Felipeho, muža brazílskeho pôvodu, občana Austrálie, ktorý v tom čase žil v Indonézii. Za miesto svojho spoločného života si zvolili Ameriku a sľúbili si nekonečnú vernosť, ale zaprisahali sa, že už nikdy, za žiadnych okolností nevstúpia do manželstva. (Obidvaja totiž prešli nepríjemným rozvodom.) Jedného dňa však zasiahla prozreteľnosť v podobe amerických úradov, ktoré im – potom, ako zadržali Felipeho na hraniciach – dali na výber: alebo sa zoberú, alebo Felipe viac nevstúpi na územie krajiny.
Gilbertová, ktorú fakticky „odsúdili na život v manželstve“, sa rozhodla vysporiadať so svojím strachom z manželského stavu tak, že túto inštitúciu začala dôkladne skúmať. Počas nasledujúcich desiatich mesiacov, keď sa s Felipem túlali po Juhovýchodnej Ázii a čakali, kým im vláda Spojených štátov amerických dovolí vrátiť sa do krajiny a zobrať sa, nehovorila, nečítala a nepremýšľala o ničom inom, iba o tejto zložitej téme.
