Dva z najznámejších a najobľúbenejších Londonových románov v jednom zväzku – Volanie divočiny prvý raz vyšiel roku 1903. Rozpráva o osude psa Bucka, ktorého v čase zlatej horúčky na rieke Klondike uniesli z domova a predali ako záprahového psa na Aljašku. Buck je nútený prispôsobiť sa tvrdému zaobchádzaniu ľudí a prežiť v podmienkach drsnej klímy. Spolieha sa na vrodené inštinkty a napokon sa v divočine stane vodcom. V próze Biely tesák (publikovanej časopisecky roku 1906) je hlavnou postavou kríženec psa a vlka, čo prv ako ho skrotia, prežije značné utrpenie v nehostinnej prírode Aljašky. Oba romány sú pretkané strhujúcimi opismi, akými autor predstavuje život z inej ako ľudskej perspektívy.
