Noetická trilógia Hordubal, Povětroň, Obyčejný život je po umeleckej stránke nesporne vrcholom tvorby Karola Čapka. Aj na prahu 21. storočia zostáva vysoko moderná a súčasná – nielen svojim posolstvom, ale aj svojou mnoho vrstevnatosťou. Jednotlivé príbehy nemajú spolu súvisiaci dej, ani spoločné postavy, nie sú spojené časovou postupnosťou, ani vykresľovaným prostredím, a sú aj štýlovo rôznorodé. Spoločné sú im však niektoré kľúčové témy, ktoré však rozohrávajú po svojom – strach z osamelosti, potreba lásky a srdečná slabosť, rozpor medzi všednosťou a poéziou, túžba po niečom, čo nás presahuje. V každom z nich hrá dôležitú úlohu smrť v niekoľkých podobách (v Hordubalovi je to motív vraždy, v Povětroňovi pád lietadla so smrteľnými zraneniami, v Obyčajnom živote srdečný záchvat) a táto medzná situácia slúži k hľadaniu človeka. Všetky rozvíjajú možnosti, spôsoby a cesty ľudského poznávania. Dochádza k poznaniu, že dostať sa k pravde o svete, o druhom človeku i o sebe samom je takmer nemožné, aj keď skúšame ísť po rôznych cestách. Právd je toľko, koľko je pohľadov. Čapkova trilógia je mementom pred zjednodušenými výkladmi sveta, podceňovaním druhého človeka, pustotou a zovšednením života a medziľudských vzťahov.
