Predkladaná publikácia voľne nadväzuje na knižný titul v editorstve B. Kudláčovej s názvom Európske pedagogické myslenie (od antiky po modernu), ktorá bola vydaná v r. 2010 v rovnomennom vydavateľstve. Naším zámerom je skúmanie vývoja európskeho pedagogického myslenia v období oveľa kratšom ako v predchádzajúcej publikácii - moderna, postmoderna a súčastnosť - zato však oveľa rozmanitejšom a bohatšom.
Je vôbec možné hovoriť dnes o európskej kultúre, európskej vede, európskej pedagogike - a nemať pritom na mysli štrukturálne fondy a rozvojové programy politickej administratívy ? V hypermodernej spoločnosti, nachádzajúcej sa v stave nekonečnej diferenciácie a pluralitného množenia paradigiem, vieme zmysluplne komunikovať medzi sebou, vytvárať syntézy a -kaleidoskopické obrazce- poznatkov a interpretácií, bez upadnutia do zjednodušujúcich antagonizmov a jazykových konfrontácií ? Je možné rešpektovať v pedagogickom diskurze právo na odlišnosť stanovísk a nepodľahnúť pritom ilúzii ľahkého pluralizmu, ktorý neraz prepožičiava vlastné označenie pozícii pohodlného nezáujmu a nezáväznej ľahostajnosti ?
Autori tejto monografie sa rozhodli postúpiť riziko uvedených a mnohých ďalších otázok, súvisiacich s komplexom súčasného myslenia o výchove. Sami sa nachádzajú v situácii v ktorej majú na výber - z akej pozície je adekvátne v súčasnosti hovoriť o pedagogicke,. narácie, konfrontácie či dajakej metanarácie ? Namiesto ambicióznych metanarácií poskytujú skôr mozaiku z tých kamienkov myslenia, ktorá vytvára určitý obraz, ktorý možno odkrývať vo viacerých vrstvách a z viacerých hľadísk.
