Arabské územie na Blízkom východe bolo do konca prvej svetovej vojny priamo alebo formálne súčasťou Osmanskej ríše. Po jej páde v roku 1918 sa dostalo do koloniálnej závislosti od európskych veľmocí. Veľká Británia a Francúzsko si Blízky východ rozdelili ako vojnovú korisť a mierová konferencia v Paríži im arabské územie zverila do správy vo forme mandátov. Arabi umelo rozdelení do predtým neexistujúcich štátnych útvarov, počas celého medzivojnového odbobia zúfalo bojovali za svoju slobodu a nezávislosť.
Pôvodná práca slovenského arabistu-historika v širokom zábere sleduje región Blízkeho východu v medzivojnovom období tak z hľadiska vnútorného politického a spoločenského vývoja v jednotlivých krajinách, ako aj z hľadiska jeho miesta v medzinárodnej politike. Všíma si aj tvoriace sa nové medziarabské vzťahy a snahy Arabov o zjednotenie. Korene mnohých dnešných medzinárodných problémov možno nájsť práve v udalostiach sledovaného obdobia.
