Štefan Zamkovský prišiel do Tatier roku 1926 ako devätnásťročný mladík, prakticky s prázdnymi rukami. Začínal ako nosič na Zbojníckej a na Téryho chate. Neskôr sa vypracoval na chatára a v rokoch 1942-43 postavil vlastnú turistickú chatu v ústí Malej Studenej doliny. Počas SNP v nej ukrýval ľudí prenasledovaných gestapom. V medzivojnovom období Zamkovský patril medzi najlepších slovenských horolezcov. Svoje skúsenosti využil aj ako záchranár a horský vodca. Po druhej svetovej vojne sa stal „triednym nepriateľom“, chatu mu znárodnili a v roku 1952 musel s rodinou opustiť územie Vysokých Tatier. Usadil sa pri Počúvadlianskom jazere neďaleko Banskej Štiavnice, kde roku 1961 predčasne umiera.
