Na začiatku ľudského poznania, v rannom veku ľudstva, potreboval človek odpovede na niekoľko základných bytostných otázok, aby dospel k predstave jedinečného, systematického, kozmického poriadku. Pravda, odpovede na základné otázky jeho vlastnej existencie mohli byť len také, aký bol stupeň jeho poznania sveta rozprestrierajúceho sa okolo neho.
A tak vznikli mýty. Mýthos v starej gréčtine znamená rozhovor, rozprávanie. Mýtus, podobne ako sen, nám prináša príbeh v priestore a čase, príbeh, ktorý je vyjadrený symbolickým jazykom. Postupom času však mýty nahradil epos a dej eposov prešiel neskôr do rozprávok. Rozprávka je verným odrazom sveta, tak ako sa on javí primitívnemu človeku. V rozprávke hovoria ľudskou rečou vtáci, stromy, zvieratá, ba aj neživé veci. Je to oduševnená príroda. V rozprávke sa premieňajú zvieratá na ľudí a ľudia na zvieratá, a to sú staré prastaré prvky animizmu. Rozprávka je univerzálny útvar, ktorý nielen v minulosti, ale aj dnes odpovedá na základné otázky ľudského bytia.
Milí čitatelia, vydajte sa teda s nami na vzrušujúcu cestu od mýtov k rozprávkam.
OBSAH:
Mýty, prvá pamäť ľudstva
Slovanská mytológia
Stvorenie sveta a človeka
Mýtus – epos – rozprávka
Rozprávka ako spomínanie
Čarodejná rozprávka ako skelet
Vonkajšia a vnútorná duša v ľudových rozprávkach
Rozprávka a folklór
Ako rozprávky cestovali
Rozprávky západných Slovanov
Mytologické prvky v slovenských ľudových rozprávkach
Mýtus ako predchodca čarodejnej rozprávky
